Nedávno
bola v ZN publikovaná séria článkov od viacerých autorov, ktorá sa zaoberá problematikou zoznamu / katalógu výkonov.
prebehla konferencia organizovaná MZ SR o problematike štandardných diagnostických postupoch
Cieľom stanoviska je v tejto súvislosti uviesť aktivity a výsledky, ktorými Slovenská spoločnosť pre laboratórnu medicínu ( SSLM ), Slovenská zdravotnícka univerzita ( SZU ) a Labmed ( výročné konferencie SSLM s medzinárodnou účasťou ) prispeli k riešeniu tejto problematiky.
Metóda
V stanovisku sa budeme zaoberať
v časti „Výsledky“
cenotvorbou výkonov SVLZ ( paralela ku zoznamu / katalógu výkonov )
racionálnou indikáciou laboratórnych vyšetrení ( paralela so štandardnými diagnostickými postupmi )
v časti „Diskusia“
harmonizáciou laboratórnej diagnostiky v SR s legislatívnym EU rámcom.
Výsledky
Cenotvorba výkonov SVLZ
nemecký katalóg zaviedol v 1. apríla 1993 1 minister Soboňa ( preklad z nemčiny do slovenčiny a ponechanie pôvodných nemeckých bodových sadzbieb bez stanovenia slovenskej hodnoty bodu )
pracovná skupina SVLZ realizovala v období 1994 pilotnú štúdiu: G. Kováč, V. Parrák, P. Sečník: Náklady na činnosť SVLZ: štúdia 89 oddelení z 24 nemocníc, Bratislava, november 1994, 1-120
štúdia bola v rokoch 1995 zopakovaná na 109 oddeleniach SVLZ v 29 nemocniciach. Výsledky boli publikované v časopise Diagnóza, 1996, 4, 97-124
na základe vyššie uvedených štúdií bol v septembri 1997 zavedený do praxe v spolupráci s riaditeľom sekcie zdravotnej starostlivosti MZ SR MUDr. Jánom Gajdošom katalóg bodových normatívov výkonov SVLZ, ktorý sa používa doteraz
pridanou hodnotou štúdií bola adaptácia nemeckého bodovníka na slovenské pomery: ponechané nemecké definície výkonov ako aj ich bodové sadzby ( zachovanie proporcií ), avšak hodnota bodu definovaná na základe vyššie uvedených štúdií na 27 halierov
odvtedy žiadna štúdia podobného rozsahu a odkazmi v literatúre publikovaná nebola
zato neodborných zásahov bolo realizovaných nespočetne: začalo to neodôvodnenou redefiníciou maximálnej hodnoty bodu na 21 halierov vtedajším ministrom financií Kozlíkom, pokračovalo deformovaním cien jednotlivých výkonov záujmovými a lobistickými skupinami: výsledkom sú napríklad príkladom dvojnásobné ceny našich CT vyšetrení oproti nemeckým: takýchto príkladov je viac
Racionálna indikácia laboratórnych vyšetrení
G. Kováč, D. Michalečková, R. Menkyna, R. Dzúrik: Racionálna indikácia klinicko biochemických vyšetrení, Čas. lék. čes., 122, 1983, 1357 – 1359
Nemocničná pilotná štúdia 1983 v trvaní 3 roky sa zamerala nadbytočná indikácia laboratórnych vyšetrení. Výstup predstavoval 9 % pokles indikácií.
G. Kováč, I. Pecháň: Základy racionálnej klinickobiochemickej diagnostiky, Partner Group, Bratislava, 1998
Monografia „Klinická biochémie vo vnútornom lekárstve“ predstavuje konsenzuálny materiál
definujúci kategórie dôležitosti laboratórnych vyšetrení u jednotlivých chorôb - menovite
čo sa musí
čo by sa malo
čo by sa mohlo
vyšetriť. Publikácia bola v období 1998-2007 3x prepracovaná a inovovaná. Problémom bolo, že cyklus inovácie trval 3 roky a po jeho ukončení sa ukzovala nutnosť ďalšej inovácie
T. Trnovec, R. Dzúrik, V. Belan, D. Holomáňová, E. Jahnová, G. Kováč, A. Petrovičová: Štandardné diagnostické postupy, Osveta, 1998
Predstavuje pokus o definovanie štandardných diagnostických postupov v hematológii, biochémii, mikrobiológii, imunológii a rádiológii. Publikáciu charakterizuje veľký rozsah ( 900 strán ), veľa autorov ( 80 ) a značná heterogenita šruktúry
G. Kováč, A. Porubenová, Š. Hrušovský, Ľ. Gurtler: Racionálna indikácia laboratórnych parametrov, Herba, Bratislava, 2015
Ide p monografia 4 autorov, 18 spoluautorov, 185 strán, 331 parametrov a 8 klinických oblastí definujúci konsenzus medzi klinikou, klinickým laboratóriom a poisťovňou. Retrospektívna pilotná štúdia realizovaná na jej základe ukázala u 10 najčastejšie indikovaných laboratórnych vyšetrení vyšetrení na vzorke 43 680 vyšetrení až 40 % ( 17 315 ) neoprávnene indikovaných vyšetrení.
Diskusia
Okrem vyššie uvedeného SSLM vyvinula úsilie aj na Harmonizácia laboratórnej diagnostiky v SR s EU: menovite
v roku 1994 - 1997
na Slovenskej zdravotníckej univerzite sa začala štúdia financovania laboratórnej diagnostiky vo vyspelých krajinách západnej Európy a USA
a nadväzujúce pilotné štúdie zisťovania nákladov na laboratórnu diagnostiku implementované v troch iteratívnych cykloch
rok 1998
možno považovať za začiatok organizovania výročných konferencií LABMED s medzinárodnou účasťou zameraných na inováciu laboratórnej diagnostiky a odstraňovanie gapu medzi SR a vyspelými krajinaimi EU
v roku 1999
sa realizovala prvá akreditácia klinického laboratória na Slovensku ( Klinika biochémie NsP akademika L. Dérera Bratislava ) podľa ISO 17 025
v rokoch 2000-2002
prišlo ku založeniu Slovenskej spoločnosti pre laboratórnu medicínu a nového špecializačného odboru s polyvalentným charakterom: laboratórna medicína
( v súlade s monografiou „McClatchey ´s:Clinical Laboratory Medicine“ a harmonizovnú s UEMS Blue Book a EC4 syllabus
v roku 2004
vznikol na LF SZU Ústav pre chémiu, klinickú biochémiu a laboratórnu medicínu ( na základe predchádzajúcej katedry klinickej biochémie ) ako pracoviska s celonárodnou pôsobnosťou a zodpovednosťou pre postgraduálnu výučbu v laboratórnej medicíne a klinickej biochémii
v roku 2005
Slovenská spoločnosť pre laboratórnu medicínu v splupráci s Unverzitnou nemocnicou v Bratislave zakladá prvé integrované a konsolidované pracoviskolaboratórnej diagnostiky na území bývalého ČSFR „Kliniku laboratórnej medicíny“
V roku 2008
Slovenská soločnosť pre laboratórnu medicínu v spolupráci so SZU, VŠZP a Alphamedical realizujú sériu pilotných štúdií zameraných na
2010
indikátory kvality
2012
personálne benchmarky
2013
systémy kvality
2014
monitoring kvality
Všetky vyššie uvedené aktivity boli prezentované na domácich a zahraničných vedeckých konferenciách a publikované v domácich a zahraničných časopisoch.
Záver
Slovenská spoločnosť pre laboratórnu medicínu v spolupráci so
Slovenskou zdravotníckou univerzitou ( prof. MUDr. Jánom Štenclom CSc )
Európskou úniou medicínskych špecialistov ( Dr. Med. Habil. Utzom Mertenom a Dr. Augustom Machadom )
EC4 ( Dr. GIlbertom Wieringom a Dr. Huibom Stormom )
VŠZP ( hlavne MUDr. Beátou Havelkovou )
Synlab ( Alexandrom Hoffmannom )
Alphamedical Ltd, ( Ing. Petrom Lednickým a ing. Katarínou Rumanovou )
MZ SR ( hlavne MUDr. Evou Vivodovu )
zmenila charakter laboratórnej diagnostiky na Slovensku
Použitím zavedením nástrojov ako
nákladový systém financovania laboratórnej diagnostiky
integrácia a konsolidácia monovalentných laboratórií
akreditácia podľa ISO 15 189
zriadenia špecializácie laboratórna medicína ( polyvalentného klinického a laboratórneho odboru v súlade s EU normami )
Prispela k dosiahnutiu výsledkov ako
30 akreditovaných klinických laboratórií ,
viac ako 10 polyvalentných oddelení laboratórnej medicíny
viac ako 50 polyvalentných špecialistov v laboratórnej medicíne so štátnou akreditovanou záverečnou skúškou.
Výsledkom je tiež postgraduálne špecializačné štúdium laboratórnej medicíny v SR, ktoré je dávané EFLM ( Európskou federáciou laboratórnej medicíny ) ako vzor ( SR ako jedna z dvoch krajín EU už spĺňa podmienky definované direktívou Európskej komisie )
Postgraduálne štúdium laboratórnej medicíny je určené pre
lekárov
chemikov a biológov
Trvá
5 rokov.
Nadväzuje na pregraduálne štúdium
všeobecného lekárstva v trvaní 6 rokov
chémie alebo biológie v trvaní 5 rokov
Profesionálny titul
„lekár – špecialista v laboratórnej medicíne“.
„laboratórny diagnostik – špecialista v laboratórnej medicíne“
V súlade
„Vyhláškou MZ SR 513/2011“
o používaní titulov a skratiek spojených s oprávnenosťou vykonávať zdravotnícke povolanie
Doporučenia
Nadväzovať dosiahnuté výsledky
vymenované v tomto príspevku
pertraktované v sérii článkov publikovaných nedávno v ZN ( autori Kusý, Kollár, Zajac, Beňačka )
Udržiavať rovnováhu
Medzi medicínou ( kvalita a odbornosť ) a biznisom ( ekonomika a komercia )
Poznámka
Radi by sme uviedli na správnu mieru tvrdenia niektorých autorov článkov v ZN k problematike zoznamu / katalógu zdravotníckych výkonov, ku ktorým nepriamo týmto príspevkom zaujímam stanovisko:
nový zoznam zdravotných výkonov podľa § 3 zákona č. 576/2004 z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý obsahoval všetky zdravotné výkony t.j. výkony ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti sa začal tvoriť po schválení koncepcie tvorby zoznamu zdravotných výkonov, ktorá bola schválená vládou SR v apríli 2008.
predsedom katalogizačnej komisie pre tvorbu zoznamu zdravotných výkonov bola MUDr. Eva Vivodová ( v tom čase nebola zamestnancom MZ SR), ktorá mala na starosti Zoznam zdravotných výkonov )
na zozname zdravotných výkonov spolupracovala s odborníkmi v jednotlivých špecializačných odboroch, ktorých navrhla Slovenská lekárska spoločnosť.
na zozname zdravotných výkonov spoločne pracovali až do septembra 2010, kedy MUDr. Vivodová prešla pracovať na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
hotový zoznam zdravotných výkonov, ktorý bol spoločne vypracovaný bol odovzdaný, prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, avšak nebol predložený na schválenie vládou lebo v júni 2010 prebehli na Slovensku parlamentné voľby
nová vláda si dala za úlohu zaviesť na Slovensku DRG. Zoznam zdravotných výkonov, ktorí bol vypracovaný obsahoval aj výkony ústavnej zdravotnej a preto bol pravdepodobne ministerstvom odložený
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou začal tvoriť zoznam výkonov ústavnej zdravotnej starostlivosti pre klasifikačný systém DRG podľa nemeckého vzoru. MUDr. Vivodová, pracovala na zozname cca 2,5 roka, na MZ SR nepracovala až do r. 2015, zoznam a preto nemohla byť 15 rokov zodpovedná za jeho vypracovanie